Praktické rady
Čo robiť, keď váš potkan začne vystrkovat rožky?
Ľahká otázka, ťažšia odpoveď. Poďme sa najskôr pozrieť na to, čo môže v prípade potkana znamenať slovné spojenie "vystrkovat rožky".
Zvyčajne ide o správanie, ktoré sa majiteľovi vôbec nepáči. Potkan sa ježí, syčí, točí sa k vám bokom, chrbát má zhrbený. A môže hrýzť. Niekedy len varovne, ale môže sa stať, že vás uhryzne až do krvi. Sú prípady, keď potkan začne hrýzť bez rozmýšľania a v zúrivosti vám spôsobí niekoľko závažných krvácajúcich poranenia (najčastejšie na rukách), ktoré si môžu vyžiadať ošetrenie lekárom.
Takéto správanie neprejavuje len voči vám, ale zvyčajne aj voči svojim spolubývajúcim. Spravidla najskôr postrehnite takéto prejavy správania k spolubývajúcim a až neskôr (ak už v tejto fáze nezasiahneme) si potkan začne dovoľovať aj na vás. Vyššie opísané prejavy správania sa vyskytujú skôr u samcov než u samíc a môžu mať rôzne príčiny.
Vrodená agresivita - čo robiť?
V podstate najmenej častá príčina nepríjemného správania potkanov. Vyskytuje sa u jedinca, ktorého rodič, alebo jeden z predkov, bol agresívny a v línii možno vyhľadať, že takéto správanie sa dedí z generácie na generáciu. Spôsobená môže byť príliš veľkým množstvom testosterónu v tele potkana. Pomôcť môže kastrácia, pri ktorej sa potkanovi odstránia semenníky, čím sa z tela dostane orgán produkujúci testosterón. Keďže ide o závažný operačný zásah do tela zvieratka, je potrebné zvážiť, či je to práve váš prípad a ak je kastrácia naozaj potrebná. Rovnako dôležitý je vek potkana, ktorého ste sa rozhodli dať kastrovat. Ak je príliš starý (napr. staršie ako rok), kastrácia už zvyčajne nepomôže a nevyrieši problém s agresívnym správaním. Okrem toho, pridanie kastrovaného potkana späť do pôvodnej skupiny môže byť problematické.
Taktiež pozor na častú zámenu pojmov agresivita a dominancia. Dominantného samca (samicu) nie je potrebné kastrovat, správnym zaobchádzaním (viac v článku Ako z potkana vychovať maznáčika) z neho možno vychovať podriadené zvieratko, ktoré vás bude rešpektovať. Rozhodne ak máte skupiny potkanov a je v nej agresívny jedinec, je potrebné ho ihneď oddeliť od ostatných, aby im neublížil, prípadne niektorého nezabil.
Dominantný jedinec - čo robiť?
Častejšie sa vyskytujúce príčina syčanie, hryzenie, hrbenie a útočenie. Opäť môže byť spôsobená nadmernou tvorbou testosterónu, ale zvyčajne sa vyskytuje v generácii len u jedného, dvoch jedincov, nie u všetkých. A nededia sa z pokolenia na pokolenie (na rozdiel od agresivity). Dá sa zvládnuť, ak od malička s potkanov správne zachádzate a vediete ho k prirodzenej podriadenosti voči vám (viac v článku Ako z potkana vychovať maznáčika). Môže sa však stať, že tento potkan bude svoju dominanciu prejavovať voči spolubývajúcim. V prípade, že ich šikanuje, je k nim zlý a ostatné sú ním zbytočne stresované, je lepšie zvážiť možnosť oddelenia takéhoto jedinca od ostatných. Môže byť s nimi v kontakte cez mreže, ale dávajte pozor, aby na seba cez mreže neútočili, alebo pri vychádzke (posúdenie tejto možnosti je na vás). U niektorých je však lepšie úplné oddelenie od skupiny.
Narušený potkan (zachránenec, prinesenec, občas i zverimexový potkan) - čo robiť?
Špecifická situácia, ktorá si vyžaduje špecifický prístup. Zvyčajne ide o potkana, ktorý v ranom veku zažil niečo negatívneho, čo poznačilo jeho psychiku. Môže to byť nesprávnym zaobchádzaním predchádzajúcim majiteľom, zmenami prostredia, inými domácimi zvieratami, nevhodnými podmienkami v predchádzajúcom domove, skúsenosťami s agresívnym potkanov a podobne. Spravidla už u takého potkana nikdy nezistíte, čo sa mu vlastne stalo, ale jeho správanie je narušené.
Je zlý na vás aj na spolubývajúcich, čo sa môže stupňovať napriek vášmu pocitu, že potkan už je v bezpečí a v stálom prostredí a nemá sa čoho báť. On rovnaký pocit mať nemusí a stále bude v strehu, stále bude čakať, ktorý spolubývajúci ho kedy napadne, keď ho jeho človek zase opustí a podobne. Najlepšia obrana je útok. Útokom sa potkany bránia pred strachom z opustenia, pred strachom zo zlého zaobchádzania, pred strachom, že ho jeho spolubývajúci napadne, pred strachom že nedostane najesť ... pred všetkým, čo mu pôsobí stres. Je to iracionálny strach a je na vás, aby ste tomu malému stvoreniu ukázali, že už sa nemá čoho báť.
Zabudnite na staré a zažité metódy výchovy potkana. Žiadne obracanie na chrbát, žiadne syčanie, žiadny zvýšený hlas. A hlavne, ak ho máte zahrnutého v skupine, okamžite ho oddeľte a doprajte mu vlastnú klietku, vlastný priestor. Po oddelení záleží ďalší postup na tom, v akom stave zvieratko je a ako ďaleko zašlo jeho správanie voči vám. Nedá sa všeobecne napísať, čo máte robiť, musíte to poznať na potkanoch sami. Hlavne majte na pamäti, že váš miláčik vás nepohrýzol a neublížil vám preto, že by vás nemal rád. Nemusíte sa ho báť. On vám ubližovať nechce, ale je psychicky rozhodený a bojí sa. Preto útočia na všetko, čo sa okolo neho objaví. Ak pochopíte, že potkan na vás neútočí v zlom, nebudete sa ho báť. Ak sa ho nebudete báť, bude z vás cítiť istotu a celý proces bude jednoduchší.
Ak to u vás zašlo tak ďaleko, že potkan naozaj pohryzie všetko okolo seba a nerozmýšľa nad tým, čo robí, možno bude potrebné ho nejaký čas nechať v klietke a robiť len nevyhnutné úkony, ako sú čistenie a kŕmenie. Pokiaľ to uznáte za potrebné, môžete to robiť s rukavicami na rukách, aby ste sa vyhli ďalším zraneniam. Môžete sa s potkanom skúsiť baviť cez klietku, cez mreže. Nehladkajte ho, len na neho hovorte jemným a pokojným hlasom. Slovám nerozumie, ale intonáciu vášho hlasu áno. A veľmi dobre. Ak by sa však cez mreže na vás ježil a syčal, prestaňte na neho hovoriť a odíďte, nevšímajte si ho. Určite si všimnete zmeny v jeho správaní. Prvý môže byť napríklad to, že na vašu prítomnosť u klietky bude reagovať zjavne pozitívne. Nebude sa na vás ježit, nebude syčať, nebude sa hrbit (nebude vás zastrašovať, aby ste odišli). Môžete ho skúsiť cez mreže hladkať.
Postupne sa mu venujte viac a viac, s rešpektom a bez strachu. Púšťajte ho behať (bez ostatných potkanov), dajte mu pocit, že ho máte radi a že mu u vás nič nehrozí (potkan to vycíti z vášho správania, intonácia hlasu, vašich gest, istoty a lásky k nemu). Ak by sa pokúsil byť na vás vonku zlý (naježil sa, syčal by, alebo by sa pokúsil uhryznúť), opatrne ho chyťte a vráťte do klietky. Môžete mu pri tom vysvetliť, aký je blbec, že sa k vám takto chová (nekričte) a po zatvorení si ho nevšímajte.
Ďalšie možnosti, pri opätovnom prejavu agresívneho správania, je strčiť si potkana za tričko a nosiť ho pod ním, kým sa neukľudní.
Naopak, ak sa bude správať pekne, nechá sa hladkať a škriabať, bude počúvať, odmeňte ho. Môžete mu dať dropsík, piškóty alebo inú dobrotu, pekne ho pochváľte. Ak budete dôslední (keď je zlý, potrestám ho - zavriem do klietky, ak je dobrý odmeníme ho), váš miláčik veľmi rýchlo pochopí, ako sa má správať a bude robiť všetko pre to, aby ste aj vy k nemu boli vľúdni. Bude sa snažiť odmeniť sa za vašu lásku svojou láskou. A bude sa cítiť bezpečne, pretože z vás tá láska bude cítiť, rovnako tak istota a sila - rešpekt. Ten nemôže byť jednostranný, nielen potkan musií rešpektovať vás, ale aj vy musíte rešpektovať potkana. Aj s jeho prípadnou psychickou poruchou.
Krútite nad týmto postupom hlavou? Aj ja som pochybovala. Ale prestala som. Máme doma malého psychopata. Na záver by som ešte rada napísala jednu vec. Každý potkan je iný. To, čo platilo pre jedného, nemusí platiť pre každého. Ak máte doma problémové zvieratko, v prvom rade sa pokúste zistiť, čo problém spôsobilo. Skúste zistiť, či ide o agresivitu, dominanciu alebo nejakú záhadnú psychickú poruchu a podľa toho sa potom k potkanovi správajte. A pamätajte na jedno. Často dokonca aj na veľmi agresívneho jedinca platí to isté, čo na psychicky narušeného potkana.
Okrem toho je naozaj potrebné si uvedomiť, že tak ako každý človek má inú povahu a inú osobnosť, platí to aj o potkanoch (alebo skôr globálne o všetkých zvieratkách). Niektorí sa radi maznajú a nechajú so sebou robiť, čo len chcete. Niektorí ale nie. Majú vlastnú osobnosť a vyžadujú rešpekt. Nie sú to plyšové hračky, ktoré môžete kedykoľvek vziať a naťahovať a budete čakať, že nebudú protestovať. Ak si beriete domov potkana s predstavou, že vám bude vždy k dispozícii, že bude robiť všetko, čo chcete a kedy chcete .... Asi vás sklamem, ale nemusí to vždy platiť. Avšak, keď sa naučíte rešpektovať charakter práve vášho zvieratka a ono bude tým pádom rešpektovať vás, bez výhrad a snahy niečo násilím meniť, môžete vytvoriť skvelú dvojicu, ktorá sa bude dopĺňať a navzájom milovať. To je to najkrajšie, čo potkanom môžete poskytnúť - rešpekt a lásku bez snahy meniť silou jeho vrodenú povahu.